Európska smernica pre zdravotníkov o dôvernosti a súkromí v oblasti zdravotnej starostlivosti

Úvod

Každý pacient má nárok na súkromie a primerané ocakávanie, že všetci zdravotníci budú dôsledne dodržiavat dôvernost osobných informácií. Právo každého pacienta na súkromie a povinnost zdravotníka dodržiavat mlcanlivost sa uplatnuje bez ohladu na formu (napríklad elektronická, fotografická alebo biologická forma), v akej sú príslušné informácie uschované. Táto smernica je platná pre všetkých zdravotníkov a uvádza oblasti dôvernosti v zdravotnej starostlivosti a súkromia informácií. Tvorí cast Európskych štandardov o dôvernosti a súkromí v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré upresnujú túto Smernicu a poskytujú Odporúcania inštitúciám, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivost na etických a právnych základoch. Štandardy tiež obsahujú Slovník. Znenie Štandardov a tejto Smernice je prístupné na internetovej stránke www.eurosocap.org v rôznych jazykoch.

Tieto Európske štandardy sú predovšetkým etické štandardy vytvorené v rámci právneho kontextu, v ktorom prijímajú zdravotníci rozhodnutia o ochrane, použití a sprístupnení dôverných informácií. Nie všetci zdravotníci sú viazaní rovnakými právnymi povinnostami dodržiavat mlcanlivost, ale všetci majú etické povinnosti túto mlcanlivost dodržiavat.

Táto smernica sa venuje predovšetkým potrebám rizikových pacientov. Potreby týchto rizikových pacientov sú z hladiska dôvernosti väcšie—existuje väcšie riziko, že mlcanlivost bude v prípade týchto pacientov porušená. Zdravotníci musia dbat na to, aby zabezpecili rešpektovanie práva na súkromie rizikových pacientov a tiež na to, aby si splnili svoju povinnost z hladiska dôvernosti voci takýmto pacientom.

Táto Smernica berie do úvahy tri oblasti ochrany, použitia a sprístupnenia:

ochrana, použitie a sprístupnenie informácií o pacientoch na úcely poskytnutia zdravotnej starostlivosti týmto pacientom;
ochrana, použitie a sprístupnenie informácií o pacientoch na úcely poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá sa ich ale priamo netýka; a
povinnosti a oprávnenia na sprístupnenie identifikovatelných informácií o pacientovi na úcely, ktoré sa netýkajú jeho zdravotnej starostlivosti.

Ochrana, použitie a sprístupnenie informácií týkajúcich sa pacienta—všeobecná úvaha

Klúcové zásady dôvernosti v oblasti zdravotnej starostlivosti. Zdravotníci musia rešpektovat tri nasledovné zásady dôvernosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Jednotlivci majú základné právo na súkromie a dôvernost informácií týkajúcich sa ich zdravotného stavu.
Jednotlivci majú právo kontrolovat prístup k vlastným informáciám týkajúcich sa ich zdravotného stavu, pricom majú právo udelit, odobrat alebo odmietnut udelit súhlas na ich sprístupnenie.
V prípade sprístupnenia dôverných informácií musia zdravotníci brat ohlad na nutnost, úmernost a sprievodné riziká.

Podpora rizikových pacientov. Zdravotníci by mali zabezpecit, aby rizikovým pacientom bola poskytnutá taká pomoc a podpora, na základe ktorej pochopia zložitost problematiky mlcanlivosti a budú môct vyjadrit svoje želania.
Ochrana rizikových pacientov. Kedykolvek zdravotník uzná pacienta za rizikového, mal by túto skutocnost aj so zdôvodnením uviest v chorobopise pacienta za predpokladu, že s tým bude pacient alebo jeho zákonný zástupca súhlasit.
Nespôsobilost. Ak zdravotník dospeje k záveru, že sprístupnenie informácií o pacientovi, ktorý sám nie je schopný vydat súhlas, by bolo v jeho najlepšom záujme, oznámi túto skutocnost zákonnému zástupcovi pacienta (tiež rodicovi/porucníkovi maloletého). Ak je zákonnému zástupcovi odoprené právo vydat súhlas, zdravotník by mal na riešenie takejto spornej situácie využit najlepší možný spôsob dostupný v danej krajine.
Mimoriadne situácie. V mimoriadnych situáciách je použitie alebo sprístupnenie dôverných informácií prípustné, avšak len v minimálnej miere nevyhnutnej z hladiska riešenia vzniknutej situácie.
Sprístupnenie informácií po smrti pacienta. Dôvernost informácií o pacientovi musí byt zachovaná aj po jeho smrti.
Ak spôsobilý pacient ešte pocas svojho života vyslovene požiada o zachovanie mlcanlivosti, malo byt toto jeho rozhodnutie rešpektované.
Ak zdravotník uzná, že sprístupnenie informácií o pacientovi po jeho smrti je potrebné, alebo je o sprístupnenie požiadaný a pacient pocas života k tejto veci nezanechal žiadne stanovisko, zdravotník môže v takejto situácii sprístupnit informácie tretím stranám, alebo sprístupnením uspokojit zákonom chránený verejný záujem. (vid pravidlá 19-23.)
Prístup pacienta k informáciám o zdravotnom stave. Zdravotníci musia rešpektovat žiadost pacienta o sprístupnenie vlastnej zdravotnej dokumentácie a sú povinní dodržiavat ustanovenia zákonov o ochrane údajov.

Ochrana, použitie a sprístupnenie informácií o pacientoch v prípade zdravotnej starostlivosti, ktorá je im poskytovaná

Informovanie pacienta. Zdravotníci sú povinní zabezpecit, aby boli pacienti a/alebo ich zákonní zástupcovia vhodným spôsobom informovaní o nasledovnom:

aký typ informácií sa zaznamenáva a uchováva;
pre aké úcely sa informácie zaznamenávajú a uchovávajú;
ako sú informácie chránené pred neautorizovaným sprístupnením;
o aké sprístupnenie informácií sa bežne jedná;
aké má pacient možnosti z hladiska použitia a sprístupnenia svojich informácií;
o právach pacientov na prístup k zdravotnej dokumentácii a v prípade potreby i práve na opravu nesprávnych údajov v nej zaznamenaných;
o informáciách, ktoré majú byt pacientom poskytnuté v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku vychádzajúceho zo Smernice 95/46/EK; a
o špecifických právnych predpisoch, alebo zásadách upravujúcich problematiku sprístupnenia informácií.

Pacienti, alebo ich zákonní zástupcovia musia byt informovaní o tom, aké sprostredkovanie informácií bude z hladiska im poskytovanej starostlivosti potrebné. Za predpokladu, že pacienti boli takto informovaní, ich výslovný súhlas nie je potrebný. V takýchto prípadoch predpokladaný súhlas s etickým sprostredkovaním informácií o pacientovi postacuje.
Klinický audit. Zdravotníci by mali zabezpecit, aby lekársky audit rešpektoval etickú požiadavku zachovania mlcanlivosti.
Opatrovatelia. Potenciálny úžitok z poskytovania informácií neformálnym opatrovatelom by sa mal konzultovat s pacientom a/alebo jeho zákonným zástupcom. Skutocnost, že takéto informácie môžu byt prospešné však neznižuje povinnost zdravotníka zachovávat ich dôvernost.
Multidisciplinárne tímy. Zdravotnícky tím môže mat docasných clenov, ktorí plnia isté funkcie a ktorým zdravotníci nesmú sprístupnit informácie, pokial títo clenovia nie sú v rámci daného sprístupnenia viazaní mlcanlivostou odpovedajúceho stupna.
Multidisciplinárne tímy by sa mali dohodnút na stratégii externého sprístupnovania dôverných informácií.

Zdravotníci môžu mat odlišné kritériá a medze pre sprístupnenie dôverných informácií napríklad pokial ide o verejnú bezpecnost. Je preto nevyhnutné, aby sa každý zdravotník s týmito rôznymi kritériami oboznámil a aby sa nimi pri sprístupnovaní informácií riadil
Externé tímy. Zámer zaangažovat personál externých inštitúcií by sa mal najprv konzultovat s pacientom a/alebo jeho zákonným zástupcom, pricom je potrebné vysvetlit dôvody zaangažovania externého personálu a úcel za akým mu majú byt informácie sprístupnené.
Ak pacient alebo jeho zákonný zástupca odmietne vydat súhlas na zaangažovanie externých inštitúcií, takéto rozhodnutie sa musí rešpektovat, pokial neexistujú prevažujúce záujmy. (vid pravidlá 19-23)

Ak externé inštitúcie požadujú informácie o pacientoch, zdravotníci sú v prvom rade povinní získat na ich sprístupnenie súhlas pacienta, pricom ho musia informovat o obsahu informácií, ktoré majú byt zverejnené
Duálne úlohy a povinnosti. Zdravotníci by sa mali vyhnút situáciám, v ktorých by mali dvojité úlohy a povinnosti voci tomu istému pacientovi.
V situáciách, ked má zdravotník dvojitú úlohu je dôležité, aby pacientovi a/alebo jeho zákonnému zástupcovi ešte pred zacatím konzultácie, alebo hodnotenia vysvetlil, v koho záujme navštevuje pacienta a za akým úcelom sa konzultácia alebo hodnotenie vykonáva. Zároven je potrebné pacienta a/alebo jeho zákonného zástupcu jasne upozornit, že s poskytnutou informáciou sa nebude narábat ako s dôvernou.

Ochrana, použitie a sprístupnenie informácií o pacientoch v prípade zdravotnej starostlivosti, ktorá sa ich ale priamo netýka

Súhlas na sekundárne použitie. Na sekundárne použitie informácií o pacientovi je, kedykolvek to bude možné, potrebné získat výslovný súhlas pacienta a/alebo jeho zákonného zástupcu. Ak je sprístupnenie povolené, v rámci každého legitímneho prípadu je možné použit iba minimálne množstvo identifikovatelných informácií o pacientovi nevyhnutne potrebné z hladiska konkrétneho úcelu.
Ochrana identity pacienta. Zdravotníci by sa mali snažit zabezpecit, aby v rámci sekundárneho použitia identifikovatelných informácií o pacientoch boli v nemocniciach, na oddeleniach i medzi poskytovatelmi služieb stanovené adekvátne a funkcné pravidlá a protokol na ochranu totožnosti pacienta.
Anonymizácia. Informácie by mali byt uchovávané v podobe umožnujúcej identifikáciu pacienta iba ak je to potrebné z hladiska úcelov, pre ktoré sa uchovávajú. Anonymné údaje sú také, na základe ktorých viac nie je možné priamo ani nepriamo identifikovat pacienta. Zdravotník je povinný informovat pacienta a/alebo jeho zákonného zástupcu o zamýšlanej anonymizácií údajov a jej dôsledkoch, najmä pokial ide o prístup pacienta k týmto údajom, jeho informovanost o ich použití a takisto možnost voci takémuto použitiu namietat. Pacienti a/alebo ich zákonní zástupcovia by mali byt informovaní o zamýšlanom spracovaní údajov aj po ich anonymizácii.

Povinnost a dôvody sprístupnenia identifikovatelných informácií o pacientoch na úcely, ktoré sa netýkajú ich zdravotnej starostlivosti

Zákonná povinnost sprístupnenia. Ak vo vztahu zdravotník - pacient vzniká zákonná povinnost sprístupnit informácie o pacientovi, mala by byt táto skutocnost co možno najskôr prediskutovaná s pacientom a/alebo jeho zákonným zástupcom, pokial by takáto diskusia sama nebránila úcelu sprístupnenia. Ešte pred splnením zákonnej povinnosti sprístupnit informácie sa zdravotníci musia uistit, že daná situácia jednoznacne spadá do kategórie tých, v rámci ktorých sprístupnenie ukladá zákon. Zdravotníci sú povinní dohliadnut na to, aby orgán, ktorému majú byt informácie sprístupnené bol informovaný o každom argumente, ktorý je možné vzniest voci sprístupneniu. Rozsah sprístupnenia má byt zúžený na mieru nevyhnutne potrebnú z hladiska konkrétnej situácie
Dôvody na sprístupnenie. Zdravotníci musia poznat špecifické právne predpisy alebo zásady, podla ktorých sa postupuje pri porovnávaní záujmov.
Situácie, ked sa sprístupnenie realizuje za úcelom ochrany prevažujúcich záujmov tretích strán sa posudzujú osobitne. Podstatné je stanovit, ci potreba sprístupnenia informácií za úcelom ochrany záujmov tretej strany prevažuje nad verejným záujmom zachovania dôvernosti informácií o pacientovi. Sprístupnenie identifikovatelných informácií o pacientovi mimo rezort zdravotníctva, ktoré nie je povinné, je predmetom objektívneho posudzovania
Medzi faktory, ktoré sa pri takomto posudzovaní berú do úvahy patria:
- dôležitost záujmu, ktorý je v prípade nesprístupnenia ohrozený; sprístupnenie je možné lahšie odôvodnit napríklad v situáciách, ked sa jedná o ohrozenie života alebo integrity (telesnej alebo duševnej) tretej strany;
- pravdepodobnost ujmy v individuálnych prípadoch; to znamená, že sprístupnenie je odôvodnitelné v prípadoch s vysokou pravdepodobnostou poškodenia života iných, nemusí však byt odôvodnitelné v prípadoch s nízkou pravdepodobnostou ujmy;
- bezprostrednost ujmy; to znamená, že sprístupnenie je odôvodnitelné v prípadoch, ked ochrana tretej strany vyžaduje okamžité konanie a nie v prípadoch, ked sa iba pripúšta možnost, že niekedy v budúcnosti môže pacient ohrozit iných;
- vhodná existujúca autorita, ktorej možno sprístupnit informácie;
- nevyhnutnost sprístupnenia na odvrátenie ujmy; to znamená situácie, v ktorých bez sprístupnenia informácií nie je možné predíst ujme;
- pravdepodobnost, že sprístupnením sa predíde ujme; to znamená, že zdravotník musí byt presvedcený o pravdepodobnosti toho, že sprístupnením sa predíde poškodeniu tretej strany alebo zákonom chráneného verejného záujmu.
Sprístupnenie za úcelom ochrany záujmov nespôsobilého pacienta. Ak je pacient nespôsobilý, sprístupnenie informácií za úcelom ochrany jeho záujmov je odôvodnitelné. Zdôvodnenie vždy závisí od dôsledného porovnania záujmu pacienta na zachovaní dôvernosti jeho údajov a záujmov, ktoré sú v prípade nesprístupnenia ohrozené.
Postup pri oprávnenom sprístupnení. Všetky situácie, ktoré vyžadujú úsudok je zdravotník povinný, bez toho aby sprístupnil identifikovatelné údaje o pacientovi, konzultovat s kolegami, prípadne právnikmi, ci inými odborníkmi. Väcšina prípadov, v ktorých sa rozhoduje o sprístupnení informácií vyžaduje dobrú komunikáciu s pacientom, u ktorého sprístupnením dôjde k narušeniu dôvernosti jeho informácií. Ak sa rozhodne v prospech sprístupnenia, obycajne sa postupuje nasledovne:
- Pacientovi a/alebo jeho zákonnému zástupcovi sa vysvetlia dôvody poskytnutia informácií.
- Zdravotník by mal podporit pacienta (a/alebo jeho zákonného zástupcu) v tom, aby poskytol informácie príslušnému orgánu (napr. polícii alebo sociálnym úradom). So súhlasom pacienta alebo jeho zákonného zástupcu zdravotník požiada tento orgán o potvrdenie toho, že mu boli informácie sprístupnené.
- Ak pacient alebo jeho zákonný zástupca odmietnu konat, zdravotník by ich mal upozornit, že v takom prípade sprístupní informácie príslušným orgánom alebo osobám on sám. Pri sprístupnení poskytne zdravotník orgánom iba relevantné informácie. O ich obsahu informuje aj pacienta a/alebo jeho zákonného zástupcu.
- Zdravotníci, ktorí sa rozhodnú sprístupnit dôverné informácie (s alebo bez predošlého informovania pacienta a/alebo jeho zákonného zástupcu) by mali byt v prípade výzvy príslušných orgánov pripravení svoje konanie zdôvodnit. Zdravotník by mal do zdravotnej dokumentácie zaznamenávat každý rozhovor alebo stretnutie, týkajúce sa rozhodovania o tom, ci informácie sprístupnit alebo nie.
Výnimkou z tohto bežného postupu sú situácie, ked by informovanie dotknutej osoby o zámere sprístupnit jej informácie bránilo pri dosiahnutí oprávneného ciela, ktorý sa sprístupnením sleduje.

Bezpecnost

Bezpecnost. Kedže zdravotníci sú povinní zachovávat dôvernost informácií o pacientovi, mali by sa snažit zarucit, aby vhodné zásady a protokoly na ochranu totožnosti pacienta boli použité na príslušnom mieste a boli primerané a funkcné v nemocniciach a jednotkách a medzi poskytovatelmi služieb, aby sa dodržala bezpecnost informácií o pacientovi.
Zdravotníci by mali mat dodržiavat povinnosti týkajúce sa ochrany súkromia a bezpecnosti pri komunikácii s pacientmi, ich právnymi zástupcami, opatrovatelmi a kolegami, najmä ak používajú nepriame metódy ako napríklad telefóny, emaily a faxy.